Zvolenské lesy boli oddávna obľúbeným poľovným revírom uhorských kráľov. Bohaté na zver i krásne prírodné scenérie lákali nejedného panovníka i veľmoža na dobrodružstvá. Jedného dňa sa na takú poľovačku vybral aj kráľ Ľudovít I. (v druhej polovici 14. storočia).

Ako tak blúdi lesom, zbadal na čistinke zraneného medveďa. Kráľovi poskočilo srdce od radosti, keďže sa mu naskytla neobyčajná príležitosť. Na zranené a vyčerpané zviera predsa môže zaútočiť aj sám. A to budú všetci oči vyvaľovať, keď sa dozvedia, že majú kráľa, ktorý vlastnými rukami a bez pomoci zabil medveďa.

Kráľ, ozbrojený len oštepom, sa vrhol na zviera. Precenil však svoje sily, pretože medveď nebol vôbec taký vysilený ako sa na prvý pohľad zdalo. Útok opätoval a možno by bol aj milého kráľa Ľudovíta zabil, keby ten nemal z pekla šťastie. V poslednej chvíli mu totiž prišli na pomoc jeho verní sluhovia. Z vďačnosti za záchranu života, a možno aj ako znak pokory pred silami prírody, dal kráľ Ľudovít I. pri Zvolene postaviť poľovnícky zámok.

Toľko nám o histórii Zvolenského zámku hovorí legenda O kráľovi Ľudovítovi a medveďovi podľa dochovaného zápisu v Dubnickej kronike.